Jane Eyrová - čistota bez hraníc

Autor: Simona Horvathova | 12.2.2014 o 10:15 | (upravené 12.2.2014 o 13:06) Karma článku: 2,90 | Prečítané:  261x

Inscenácie činohry Slovenského národného divadla vyvolávajú v priebehu posledných pár rokov pocit tendenčnosti a rovnotvárnosti. Stály divadelný divák už približne vie, čo môže od režisérov a hercov očakávať a podľa autorov hier či ich hlavných tém dokáže často predpokladať dokonca i obsadenie. Režisér Marián Amsler však prichádza s netradičným spracovaním románu Jane Eyrová, v ktorom odkrýva nielen príbeh hlavnej hrdinky, ale tiež životnú cestu samotnej spisovateľky Charlotte Brontëovej či jej pocity počas písania najznámejšieho diela, ktoré napísala.

 

Jane Eyrová (Petra Vajdová) je po všetkých stránkach čistou bytosťou, ktorá však musí od detstva znášať kruté rany osudu. Dalo by sa povedať, že napísanie románu bolo pre Charlotte Brontëovú (Zuzana Fialová) akýmsi očistcom od všetkého zlého, čo ju v živote postihlo. Napriek tvrdej výchove otca - kňaza (Richard Stanke) a tragickému úmrtiu súrodencov si išla za svojim cieľom, podporovaná mladšími sestrami Emily (Dominika Kavaschová) a Anne (Anna Nováková). Inscenačné stvárnenie románu z roku 1847 nebolo jednoduchou úlohou ani zo scénického, ani textového hľadiska.

Napriek tomu, že v originálnej verzii diela sa vyskytuje značné množstvo opisov okolitého prostredia, v divadelnom spracovaní zostávala mohutná a rozľahlá scéna (Juraj Kuchárek) nemenná. Výhodou bolo, že veľký priestor ponúkal viacero možností na využitie. Oceniť treba opakovanú kombináciu dvoch scén naraz, ktoré sa však vzájomne nerušili, keďže jedna bola zväčša pokojná a druhá dynamickejšia. Napätie a strach počas niektorých výstupov bol, taktiež, znásobený práve vďaka chladným kamenným múrom a prípadnému prítmiu s miernym osvetlením.

K zmenám scény dochádzalo iba prostredníctvom pribúdajúcich a ubúdajúcich rekvizít (Jana Machovičová, Peter Dánay), ktoré súviseli s dejom, aj aktuálnym výstupom. Ich prípadná symbolika diváka nemiatla, naopak, príbeh robila nevšednejším a zaujímavejším. Niektoré stále rekvizity dráždili zvedavosť publika, najmä v prípade tých, ktorí predtým nečítali románovú predlohu.

Pochmúrnu anglickú atmosféru nesymbolizoval iba vidiecky nábytok v dome Brontëovcov, ale tiež tajomné melódie (Ivan Acher) dopĺňané speváckym zborom Canens, z ktorých naskakovali na tele zimomriavky. Človek, akoby sa ocitol na inom svete. Bledé tváre, do šeda sfarbené kostýmy, dym a neprítomné pohľady mladých dievčat, patriacich do sirotinca si získali pozornosť publika a uviedli trpký život mladej hrdinky. Stvárnenie neľudských podmienok a drsného zaobchádzania s ľudskými životmi v detskom ústave vzbudzovalo súcit a pocit nespravodlivosti, vďaka čomu bolo jednoduchšie vcítiť sa do mladej Jane. Prostredníctvom prerozprávaných spomienok sa z nepríjemnej prítomnosti vracala do ešte nepríjemnejšej minulosti a prechod do dejstva budúcnosti bol rovnako nerušene plynulý.

Celkový priebeh deja je síce viac dramatický než pokojný a viac smutný než veselý, no určité oživenie prišlo s postavami koňa (Alexander Bárta) a psa (Milan Ondrík). Ich prítomnosť bola miestami silená a rušivá, ale v niektorých momentoch svojim konaním diváka rozosmiali. Nevyvolali tým však náhodou pochybnosti o tom, či skutočne ide o príbeh s vážnou témou alebo o paródiu? Podobnú neistotu vzbudzovali tiež mierne preafektované herecké výstupy Milana Ondríka v jeho ďalších dvoch postavách. Stvárňovanie dvoch až troch postáv jedným hercom patrí k ďalším nevšedným prvkom danej inscenácie, aj keď trochu metúcim. Divák si musel v rýchlosti uvedomiť, či ide o Pani Millerovú, Pani Reedovú alebo Lady Ingramovú (Jana Oľhová), pričom sa tiež nevyhol otázkam tipu „ako sa z detského ústavu dostala do domu pána Rochestera?". Neplatilo to však v prípade všetkých postáv - vydavateľa Georgea Smitha a St. Johna Riversa (Ľuboš Kostelný) nebolo komplikované rozlíšiť, aj vďaka hercovej tvárnosti. Rovnako treba v tejto súvislosti vyzdvihnúť Ivanu Kuxovú, Dominiku Kavaschovú a Annu Novákovú.

Inscenácia Jane Eyrová nie je poňatá iba ako romantický príbeh hlavnej hrdinky a Edwarda Rochestra (Robert Roth). Dozvieme sa aj o tom, čo ich vzťahu predchádzalo, resp. čím si Jane musela prejsť, až kým nestretla svojho životného partnera. Drsné podmienky ju naučili pristupovať k životu s láskou a úctou, aj napriek nespravodlivosti. Pochopila, že nemá na výber. Petra Vajdová dala svojej postave silu, naivitu, láskavosť a bezmocnosť v jednom, čím ju postavila do kontrastu s ostatnými. Počas celého predstavenia vyvolávala dojem, že na rozdiel od nich je nad vecou, miestami aj nad samotnou spisovateľkou, vlastnou stvoriteľkou. V prítomnosti Rochestra mäkla, strácala hlavu, bola celkom iná. A on tiež. Najprv sa zdal byť strhaný a neistý, umelo vystupujúc z pozície nadradeného. Robertovi Rothovi sa podarilo s maximálnou jednoznačnosťou stvárniť duševný prechod a osobnostnú zmenu z plytkého slabocha na citlivého muža, ktorý nachádza zmysel bytia v milujúcej bytosti. Vzťah medzi nimi má v sebe nádych romantiky, no nie je neuveriteľný. Jeho vyvrcholenie sa však dá akosi vytušiť, aj keď si ním spočiatku nebola istá ani samotná autorka. Zaujímavé je sledovať jej myšlienky pri písaní diela. Jeho koniec je síce už daný a ten, kto čítal knihu, ho pozná, no spisovateľkine zásahy do deja vytvárajú napätie. Jane Eyrová je vlastne ona. Práve preto Charlotte Brontëová občas chcela, aby sa aspoň hrdinka románu rozhodovala v niektorých situáciách rozumnejšie, aby sa riadila rozumom, nie srdcom. Myslela si, že sa tak aspoň cez ňu stane lepším človekom? Tento boj s duševne silnou Jane zakaždým prehráva. Našťastie. V opačnom prípade by román asi nemal u čitateliek taký úspech.

 

Jane: Prečo ste mu to urobili? ... Akým právom? Hráte sa na Boha? Kto si myslíte, že ste?

Charlotte: Kto som? To ja som ti vdýchla život. Si telo z môjho tela, kosť z mojich kostí. A čo viac, stvorila som ťa zo svojho mozgu a zo svojho srdca... Dala som ti všetko, peniaze, slobodu, mohla si robiť, čo si chcela. A ty? Chcela si lásku. Žobrala si o ňu. Tak teraz máš tú lásku, ktorú si hľadala, ktorú si tak chcela. Tak si ju zober! Obleč sa do nej! Nažer sa jej! Teraz v sebe hľadaj pravdu. Teraz v sebe hľadaj milosrdenstvo.

Zdroj úryvku: bulletin SND - Jane Eyrová

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?