NotárPeter Jurga nachádzal východisko v alkohole, sexe a v príťažlivomvzhľade, no sám na seba sa z nadhľadu pozrieť nedokázal. Ničil ľudí okoloseba, aj priateľ sa stal po čase jeho nepriateľom. Lomcovala ním nepochopiteľnázakomplexovanosť, vyúsťujúca do uplatňovania si moci na iných. Dopadol tak akosa správal. Ignorovanie znamení, ktoré ho mali naviesť na správny smer sivypýtalo svoju daň a on...skončil bez poslednej šance.
V ostromkontraste k Petrovi stál samotársky Ján Jurga. Únik z obmedzujúceho materiálnehosveta preňho predstavovala príroda. Existoval v nej sám so sebou,komunikujúc so stromami, v obrysoch ktorých videl skutočné tváre. Bral doúvahy všetko živé, no napriek tomu sa nevyhol občasným únikom do mesta, únikompred pravdou. Skrývalo sa tam to, čo hľadal? Vôbec nie. Obmedzil sa predstavou,očakávaniami a myšlienkami. Veď aj v samotnom príbehu zaznie veta,ktorá hovorí o neustálom ľudskom premýšľaní, zatiaľ čo vtáci čvirikajú beznôt. Na život neexistuje návod. Otázka o jeho podstate je zbytočná,pretože odpoveď treba nájsť v sebe a v prítomnej chvíli. Ján Jurga junašiel v očiach milovanej bytosti, ktorej sa viac nevzdal. Nenahováral sizdanlivé a chvíľkové šťastie. Otvoril náruč skutočnému životu, bez dlhéhopremýšľania, ktoré by mohlo prísť. Rozhodol sa pre odovzdanie danému momentu, a tensa rozvinul vo večnosť.
HospodárArné Jurga pôsobí najcitlivejšie a najľudskejšie zo svojich bratov. Snažísa pochopiť ich chyby, omyly a nedostatky, no takmer vždy na vlastný úkor.Radšej vidí šťastných ostatných než sám seba. Dodáva si nádej platonickouláskou, ktorá len zosilňuje jeho samotu. Akoby si neuvedomoval, že milovať musínajprv sám seba a až potom dokáže milovať ostatných. Sokom v láske k milovanejOľge sa mu stáva brat Tomáš Jurga. Roztrieštená osobnosť mu nedovoľuje nájsťživotnú harmóniu. Sám v sebe sa nevyzná a citovú stabilitu nenachádza.Milujem - nemilujem? Tu existuje iba jediná jednoznačná odpoveď. Ak nie je, takide len o plytké premýšľanie o ničom. Vtedy sa každá pochybnosť stávaodpoveďou. Láska buď je alebo nie je, premýšľať o nej a analyzovať juje zbytočná strata času.
Dialógyplné hlbokých myšlienok dodávajú divadelnej inscenácii Bratia Jurgovci nazaujímavosti a dramatickosti. Divák je vďaka originálne usporiadanej scénev bližšom kontakte s hercami, ktorí svojimi výkonmi dodávajú dejuznačnú mieru autenticity. Bratia si striedajú rozprávačskú úlohu, v rámci ktorejsi navzájom prerozprávajú svoje životné príbehy a situácie. Daný prvokneprekáža, skôr naopak, upútava pozornosť. Jedno z novších predstavení nadoskách Činohry Slovenského národného divadla si vyžaduje sústredenie a pozornosťdiváka, no napriek tomu stojí za nejedno vzhliadnutie.